Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Je piata otázka v referende protiústavná?

22. 8. 2010

Je piata otázka v referende protiústavná?

 

Táto znie:

 

„Súhlasíte s tým, aby NR SR ustanovila možnosť voliť poslancov NR SR a poslancov EP prostredníctvom internetu?

 

Čl. 93 ústavy, odsek 3:

 

„Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“

 

Otázka v referende je o voľbách, resp. o volebnom práve. O voľbách a volebnom práve pojednáva v ústave čl. 30, ktorý je zaradený v Druhej hlave – Základné práva a slobody.

 

Podľa môjho názoru je teda nespochybniteľné, že čl. 93 ústavy vylučuje z možnosti konať referendum o otázke ako je vyššie formulovaná.

 

Niektorí politici si však nie sú istí, či je piata otázka v rozpore s podmienkou ústavy

 

Andrej Nosko, bývalý zamestnanec Európskej komisie v Bruseli píše: „Ústavný súd bude musieť rozhodnúť, či je úprava spôsobu vykonávania práva otázkou o práve samotnom.“ Ale takáto úvaha sa zdá analogickou tomu ako keby sme pochybovali, že keď hovoríme o chuti, vôni, farbe, tvaru jablka, hovoríme aj o jablku samotnom.

 

Podľa poslanca Jozefa Viskupiča, člena Klubu SaS, by „podanie (na ústavný súd) malo byť vo veci zlej koncepcie otázky... vzhľadom na zásah do koncepcie tajnosti hlasovania ako základného práva a slobody... lebo na základe všeobecnej znalosti internet porušuje princíp tajnej voľby.

 

Podľa môjho názoru však ústava neuvádza, že základné práva a slobody sú vylúčené ako predmet referenda vtedy, keď je cieľom referenda ich zrušenie alebo obmedzenie. Tieto práva sú vylúčené ako predmet referenda vždy! Teda aj vtedy, keby mali byť referendom postavené na vyššiu úroveň alebo rozšírené!

 

Predsa len, povedzme si, ako by voľby cez internet porušovali princíp tajnej voľby. Aj Veľká Británia pred piatimi rokmi odmietla plány na voľby cez internet s odôvodnením, že nimi nemožno zaručiť bezpečnosť a tajnosť voľby. Nie sme expertami na IT, všímame si najmä tú tajnosť voľby. Tá je garantovaná u nás aj priamo v ústave. Vo volebných zákonoch a v praxi je zabezpečená tým, že:

 

1. Vo volebných miestnostiach je vyhradený priestor určený na úpravu hlasovacích lístkov, ktorý zaručuje diskrétnosť (Hovoríme tiež: ísť za plentu).

2. Voličom, ktorí sa do určeného priestoru neodoberú sa voľba neumožní.

 

Zdalo by sa, tajnosť hlasovania je právom občana, nie jeho povinnosťou. Lebo je nepredstaviteľné, aby nejaký zákon bránil občanom zverejňovať informácie o ich voľbe, či pred alebo po. V tom prípade by ale neexistovalo v zákonoch to druhé ustanovenie o povinnosti ísť „za plentu.“ A v ústave je napísané, že „volebné právo ... vykonáva sa tajným hlasovaním“ a nie, že si volič môže vybrať, či bude hlasovať tajne alebo verejne.

 

Mnohí majú ešte vo vlastnej pamäti, ako sa hlasovalo v bývalom režime. Boli jediné hlasovacie lístky a stačilo ich bez úpravy vložiť do urny. Hovorilo sa tomu manifestačné hlasovanie. Teoreticky síce mohol každý preškrtnúť kandidátov alebo vložiť prázdnu obálku. Ale každý sa bál, že by bol v okrsku jediným, ktorý by za plentu vôbec išiel. A že by teda jeho hlasovanie bolo odhalené. Hlasovalo sa teda formálne slobodne, prakticky povinne a aj s určením spôsobu hlasovania. A tomu by sme iste mali predchádzať.

 

V súčasnosti býva tajnosť voľby narušovaná len tým, že niektorí vyžadujú od voličov, aby sa preukazovali nepoužitými hlasovacími lístkami. Nedokážu tým síce, koho volili, ale dokážu aspoň to, koho nevolili. Zákon tiež nebráni voličom, aby po opustení priestoru na úpravu hlasovacích lístkov tieto neukázali osobám prítomným vo volebnej miestnosti. O takýchto prípadoch však nevieme, ani z médií, ani z vlastných skúseností z účasti v okrskových komisiách. Vyskytli sa, žiaľ len u zákonodarcoch, ktorí by malí byť pozitívnym, nie negatívnym príkladom. Poslanec I. Matovič ukazoval svoj lístok predsedovi strany SaS a poslanci SNS si ich ukazovali navzájom. Takéto excesy a porušovanie minimálne ducha ústavy by mali byť podľa môjho názoru tiež riešené vo volebných zákonoch, ako aj v zákone o rokovacom poriadku NR SR.

 

Pri voľbe cez internet, pri ktorej by sa volič mohol pripojiť kdekoľvek tajnosť hlasovania zabezpečiť nemožno, ak volič dostatočne dobrovoľne nespolupracuje. Taktiež veľmi výrazne uľahčuje kupčenie s hlasmi. Ktokoľvek, kto je pre niekoho dostatočnou autoritou môže vyzvať svojich ľudí, aby hlasovali cez jeho počítač. Rovnako môže konať ktokoľvek, kto chce nakupovať volebné hlasy.

 

Zavedenie volieb cez internet by bolo teda v rozpore nielen s ústavným pravidlom o konaní referenda, ale aj so samotným ústavným volebným právom. Nemôže ho teda zaviesť ani NR SR, bez toho, aby zmenila ústavu.

 

kn

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.